Opravný prostriedok
Publikované 31.07.2017 v 08:38 v kategórii JUDIKATÚRA, prečítané: 27x
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Elexovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Ing.
Miroslava Gavalca v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B. 1/A, B., zastúpená: A.,
s.r.o., T. 11, B., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Kolárska 6,
Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/38/2007 zo
dňa 03.07.2007 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2007
zo dňa 03.07.2007, r u š í podľa § 250j ods.2 písm. e/ OSP a vec vracia odporkyni
na ďalšie konanie.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. RP/38/2007 zo dňa 03.07.2007 uložila
navrhovateľke za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 2 písm. a/ zák.
č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák.č. 195/2000 Z.z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 308/2000 Z.z.)
tým, že dňa 19.10.2006 cca o 19:28 hod. navrhovateľka odvysielala v rámci
programu Reflex príspevok o radách slovenských farárov v oblasti sexu, ktorý
spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom znevažoval skupinu osôb na
základe viery a náboženstva, podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z.
sankciu – pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zák.č. 308/2000 Z.z. vo výške
400 000 Sk.
Navrhovateľka podala včas proti predmetnému rozhodnutiu opravný
prostriedok uvádzajúc, že v reportáži odvysielanej v Reflexe dňa 19.10.2006 nedošlo
k identifikácii, ani k úmyslu identifikácie farnosti, v ktorej spomínaní kňazi pôsobia.
Kameraman Košice zvolil skrytý záber kamerou tak, aby nedošlo ku konkretizácii miesta
nakrúcania, čo sa ani v prípade rozhovoru redaktorky s danými kňazmi nestalo. Bol
dodržaný aj fakt o neidentifikovaní osôb a miesta nakrúcania. V reportáži síce boli
použité zábery kostolov a farností, ale len ako ilustračné, resp. všeobecné zábery
a skôr mali navodiť prostredie tematicky. Počas celej reportáže nebola vizuálne ani
verbálne špecifikovaná farnosť, a ani mesto, dokonca ani cirkev. Od počiatku
reportáže navrhovateľka v pravom hornom rohu obrazovky uvádzala titulok ilustračné
zábery.
V úvodnom komentári použila navrhovateľka slovné spojenie: „muži
v celibáte“. Počas celej reportáže boli tváre farárov vyrastrované a hlas bol
zmutovaný, a teda nie je možná identifikácia ani podľa miesta farnosti, tváre ani
hlasu. Nakrúcanie nebolo na pôde farnosti, ale parkoviska, čiže na verejnej
komunikácii. Vyjadrenia obsiahnuté v reportáži boli vyjadrenia dospelých,
svojprávnych osôb, farárov, ktorí zastupujú rozsiahly mienkotvorný názor medzi
veriacimi. Sú to „verejní činitelia“ a verejnosť si zaslúži vedieť názor, ktorý
prezentovali k tejto problematike. Navrhovateľka v žiadnom prípade ich tvrdenia
neupravovala, celá reportáž je absolútne autentická.
Redaktorka zvolila investigatívny spôsob výroby reportáže, ktorý je
neodmysliteľnou súčasťou žurnalistiky. Prišla za daným kňazom a po rozhovore
s ním ostala aj ona v šoku. Kňaza oslovila na základe informácií, že kňazi takto
častokrát „pomáhajú“ veriacim, a tak jej povinnosťou bolo dané informácie
preskúmať. Nečakala však, že rozhovor skončí s tak šokujúcimi radami. Cirkev nás
presviedča o dodržiavaní viery, jej princípov a svätosti kážucich na bohoslužbách.
Preto bolo aj povinnosťou navrhovateľky tento rozhovor uverejniť, aby sa
v budúcnosti podobné stanoviská zo strany cirkvi neopakovali.
Na základe uvedeného považuje navrhovateľka napadnuté rozhodnutie
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, keďže odporkyňa tvrdenie, že
v záberoch boli použité výlučne katolícke kostoly a farnosti a že oslovení duchovní
boli výlučne katolícki duchovní, nepreukázala.
Navrhovateľka sa rovnako nestotožňuje s názorom odporkyne, že porušila
§ 19 ods. 2 písm. a/ zák. č.308/2000 Z.z., teda že došlo k znevažovaniu alebo
hanobeniu na podklade viery a náboženstva. V príspevku neboli odvysielané žiadne
komentáre, názory, išlo čisto a výlučne o vyjadrenie muža v celibáte, bližšie
nešpecifikovaného predstaviteľa bližšie nešpecifikovanej cirkvi. Muž odpovedal
na otázky, ktoré bežne súvisia s dennodenným životom človeka, nedotýkali sa
žiadnej formy diskriminácie z hľadiska viery či náboženstva. Z uvedených dôvodov
považuje navrhovateľka predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Navrhovateľka rovnako uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie
odporkyne v časti o výške uloženej pokuty za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.
S poukazom na uvedené navrhla navrhovateľka Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, aby rozhodnutie č. RP/38/2007 zo dňa 03.07.2007 zrušil v celom rozsahu
a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
3
5Sž/87/2007
K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa dňa
31.10.2007 tak, že zjavným účelom konania redaktorky v predmetnom príspevku
bolo škandalizovať predstaviteľov katolíckej cirkvi, najmä pred očami veriacej
populácie, pričom tvorcovia príspevku poukazovali najmä na paradox, že oblasť
erotiky duchovným vôbec nie je vzdialená napriek skutočnosti, že podľa cirkevných
noriem žijú v celibáte.
Odporkyňa ďalej uviedla, že z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ zák.
č.308/2000 Z.z. vyplýva, že programová služba a všetky jej zložky nesmú
znevažovať alebo hanobiť na základe viery a náboženstva. Objektívna stránka
predmetného správneho deliktu spočíva v odvysielaní takéhoto obsahu, ktorý je
objektívne spôsobilý znevažovať alebo hanobiť na základe viery a náboženstva
konkrétneho jednotlivca alebo skupinu osôb, ktorá je na základe konkrétnych znakov
identifikovateľná. V tomto prípade bola konkrétna skupina osôb identifikovaná ako
farári alebo muži v celibáte. Odporkyňa je názoru, že argumentácia navrhovateľky,
že z príspevku nebolo zrejmé, že išlo o predstaviteľov katolíckej cirkvi
za neodôvodnenú a účelovú, vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom príspevku
boli zobrazené viaceré symboly katolíckej cirkvi (kríž, sochy svätých, katolícke
kostoly), po zhliadnutí ktorých mohli diváci dôvodne predpokladať, že sa predmetný
príspevok týka kňazov katolíckej cirkvi. Odporkyňa vyhodnotila ironicky komentáre
zhrnuté tvorcami príspevku do rozhovorov duchovných s redaktorkou a hudobné
prostriedky znevažujúce katolíckych kňazov. Podľa názoru odporkyne tvorcovia
predmetného príspevku výroky posledne osloveného kňaza neprimeraným
spôsobom generalizovali na úroveň všeobecného postoja cirkvi k danej problematike,
čo preukazuje napríklad komentár: „Cirkev má odpoveď takmer na všetko.“
Odporkyňa ďalej uviedla, že uloženú sankciu riadne zdôvodnila závažnosťou
správneho deliktu trvaním a následkami porušenia zákonnej povinnosti
s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania navrhovateľky. Pri rozhodovaní
odporkyňou o výške sankcie išlo najmä o hodnotenie miery informačného charakteru
daného príspevku vo vzťahu k predstaviteľom cirkvi, na čo sa vzťahuje správna
úvaha odporcu, ktorý je kolektívnym a reprezentatívnym orgánom určeným zákonom
na vytváranie objektivizovaného úsudku na obdobné prípady.
S poukazom na uvedené navrhla odporkyňa Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, aby jej rozhodnutie č. RP/38/2007 zo dňa 03.07.2007 potvrdil, keďže
napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zák.č.71/1967 Zb.,
nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza
zo skutkového stavu zisteného z ustanovení zákona č.71/1967 Zb..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2
písm. a/Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lenOSP) v spojení s § 64 ods. 5
zák.č.308/2000 Z.z. a§ 250d ods. 1OSP preskúmal opravným prostriedkom
napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia
predchádzalo a podľa§ 250q ods. 2OSP napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci nariadil pojednávanie, vykonal
dokazovanie, podrobne sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
spisu č. 34-PgO/O-654/2007, z obsahu ktorých okrem iného zistil tieto skutočnosti:
4
5Sž/87/2007
V pripojenom administratívnom spise sa nachádza okrem iných listín aj
monitorovacia správa programu Reflex, odvysielaného dňa 19.10.2006, ktorá podľa
dátumu obsiahnutého na prvej strane monitorovacej správy bola vypracovaná dňa
21.12.2006 na základe sťažností, ktoré boli vo veci predmetného programu podané.
Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané dňa 03.07.2007.
Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zák.č.308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti
uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá aj sankciu –
pokutu.
Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zák.č.308/2000 Z.z. účinného v čase vydania
rozhodnutia Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby
od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk, ak vysiela programy a iné časti programovej služby,
ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.
Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona Rada o uložení sankcie rozhodne do 6 mesiacov
odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa ods. 1 dozvedela, najneskôr však do 1
roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená.
Podľa § 4 ods. 3 zák.č.308/2000 Z.z. Rada je právnická osoba so sídlom
v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania a retransmisie má
postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 4 ods. 4 zák.č.308/2000 Z.z. činnosť Rady vyplývajúcu z jej poslania
(ods. 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia Rady a úlohy spojené
s činnosťou Rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Rada pre vysielanie a retransmisiu je právnická osoba, pričom Kancelária Rady
vykonáva úkony v mene Rady.
Podľa názoru senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prvá objektívna
možnosť, kedy sa Rada ako právnická osoba mohla dozvedieť o porušení zákona,
je deň, kedy boli podané vo veci sťažnosti. Keďže z obsahu administratívneho spisu
dátum doručenia sťažností Rade sa nedá zistiť a nie je ho možné ani ustáliť, možno
dospieť k záveru, že o porušení zák. č.308/2000 Z.z. v tomto prípade sa kancelária
Rady, ktorá vypracovala monitorovaciu správu, dozvedela už dňa 21.12.2006, tak
ako to vyplýva z obsahu monitorovacej správy. Je už vnútornou záležitosťou
organizácie činnosti Rady a jej kancelárie, kedy sú uvedené zistenia predložené
Rade na prerokovanie a akým spôsobom je ďalej preverená dôvodnosť sťažnosti.
Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd SR k záveru, že odporkyňa
porušila v danom prípade § 64 ods. 3 zák. č.308/2000 Z.z. tým, že v danom prípade
rozhodla o uložení sankcie po uplynutí šesť mesačnej subjektívnej lehoty, pretože
podľa názoru súdu sa o porušení povinnosti navrhovateľkou dozvedela najneskôr
dňa 21.12.2006, kedy vypracovala správu o monitorovanom vysielaní programu
Reflex, ktorý bol odvysielaný dňa 19.10.2006. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané
dňa 03.07.2007. Samotné porušenie povinnosti vysielateľa sa deklaruje až
v rozhodnutí, ktorým sa sankcia ukladá, preto samotné podanie sťažnosti ako určité
podozrenie, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 308/2000
Z.z., je potrebné, aby Rada chápala už ako určité podozrenie. Je už vecou Rady,
5
5Sž/87/2007
aká je jej vnútorná organizácia a kedy začne správne konanie a porušenie zákona
prerokuje.
Na základe uvedeného dospel senát Najvyššieho súdu SR k záveru, že
predmetné preskúmavané rozhodnutie odporkyne bolo vydané po uplynutí
subjektívnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 64 ods. 3 zák.č.308/2000 Z.z. a z tohto
dôvodu je potrebné preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako nezákonné zrušiť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1
veta druháOSP tak, že nepriznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania,
pretože rozhodnutie odporkyne bolo zrušené z iných dôvodov než boli uvedené
v opravnom prostriedku.
nakrúcania, čo sa ani v prípade rozhovoru redaktorky s danými kňazmi nestalo. Bol
dodržaný aj fakt o neidentifikovaní osôb a miesta nakrúcania. V reportáži síce boli
použité zábery kostolov a farností, ale len ako ilustračné, resp. všeobecné zábery
a skôr mali navodiť prostredie tematicky. Počas celej reportáže nebola vizuálne ani
verbálne špecifikovaná farnosť, a ani mesto, dokonca ani cirkev. Od počiatku
reportáže navrhovateľka v pravom hornom rohu obrazovky uvádzala titulok ilustračné
zábery.
V úvodnom komentári použila navrhovateľka slovné spojenie: „muži
v celibáte“. Počas celej reportáže boli tváre farárov vyrastrované a hlas bol
zmutovaný, a teda nie je možná identifikácia ani podľa miesta farnosti, tváre ani
hlasu. Nakrúcanie nebolo na pôde farnosti, ale parkoviska, čiže na verejnej
komunikácii. Vyjadrenia obsiahnuté v reportáži boli vyjadrenia dospelých,
svojprávnych osôb, farárov, ktorí zastupujú rozsiahly mienkotvorný názor medzi
veriacimi. Sú to „verejní činitelia“ a verejnosť si zaslúži vedieť názor, ktorý
prezentovali k tejto problematike. Navrhovateľka v žiadnom prípade ich tvrdenia
neupravovala, celá reportáž je absolútne autentická.
Redaktorka zvolila investigatívny spôsob výroby reportáže, ktorý je
neodmysliteľnou súčasťou žurnalistiky. Prišla za daným kňazom a po rozhovore
s ním ostala aj ona v šoku. Kňaza oslovila na základe informácií, že kňazi takto
častokrát „pomáhajú“ veriacim, a tak jej povinnosťou bolo dané informácie
preskúmať. Nečakala však, že rozhovor skončí s tak šokujúcimi radami. Cirkev nás
presviedča o dodržiavaní viery, jej princípov a svätosti kážucich na bohoslužbách.
Preto bolo aj povinnosťou navrhovateľky tento rozhovor uverejniť, aby sa
v budúcnosti podobné stanoviská zo strany cirkvi neopakovali.
Na základe uvedeného považuje navrhovateľka napadnuté rozhodnutie
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, keďže odporkyňa tvrdenie, že
v záberoch boli použité výlučne katolícke kostoly a farnosti a že oslovení duchovní
boli výlučne katolícki duchovní, nepreukázala.
Navrhovateľka sa rovnako nestotožňuje s názorom odporkyne, že porušila
§ 19 ods. 2 písm. a/ zák. č.308/2000 Z.z., teda že došlo k znevažovaniu alebo
hanobeniu na podklade viery a náboženstva. V príspevku neboli odvysielané žiadne
komentáre, názory, išlo čisto a výlučne o vyjadrenie muža v celibáte, bližšie
nešpecifikovaného predstaviteľa bližšie nešpecifikovanej cirkvi. Muž odpovedal
na otázky, ktoré bežne súvisia s dennodenným životom človeka, nedotýkali sa
žiadnej formy diskriminácie z hľadiska viery či náboženstva. Z uvedených dôvodov
považuje navrhovateľka predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Navrhovateľka rovnako uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie
odporkyne v časti o výške uloženej pokuty za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.
S poukazom na uvedené navrhla navrhovateľka Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, aby rozhodnutie č. RP/38/2007 zo dňa 03.07.2007 zrušil v celom rozsahu
a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
3
5Sž/87/2007
K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa dňa
31.10.2007 tak, že zjavným účelom konania redaktorky v predmetnom príspevku
bolo škandalizovať predstaviteľov katolíckej cirkvi, najmä pred očami veriacej
populácie, pričom tvorcovia príspevku poukazovali najmä na paradox, že oblasť
erotiky duchovným vôbec nie je vzdialená napriek skutočnosti, že podľa cirkevných
noriem žijú v celibáte.
Odporkyňa ďalej uviedla, že z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ zák.
č.308/2000 Z.z. vyplýva, že programová služba a všetky jej zložky nesmú
znevažovať alebo hanobiť na základe viery a náboženstva. Objektívna stránka
predmetného správneho deliktu spočíva v odvysielaní takéhoto obsahu, ktorý je
objektívne spôsobilý znevažovať alebo hanobiť na základe viery a náboženstva
konkrétneho jednotlivca alebo skupinu osôb, ktorá je na základe konkrétnych znakov
identifikovateľná. V tomto prípade bola konkrétna skupina osôb identifikovaná ako
farári alebo muži v celibáte. Odporkyňa je názoru, že argumentácia navrhovateľky,
že z príspevku nebolo zrejmé, že išlo o predstaviteľov katolíckej cirkvi
za neodôvodnenú a účelovú, vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom príspevku
boli zobrazené viaceré symboly katolíckej cirkvi (kríž, sochy svätých, katolícke
kostoly), po zhliadnutí ktorých mohli diváci dôvodne predpokladať, že sa predmetný
príspevok týka kňazov katolíckej cirkvi. Odporkyňa vyhodnotila ironicky komentáre
zhrnuté tvorcami príspevku do rozhovorov duchovných s redaktorkou a hudobné
prostriedky znevažujúce katolíckych kňazov. Podľa názoru odporkyne tvorcovia
predmetného príspevku výroky posledne osloveného kňaza neprimeraným
spôsobom generalizovali na úroveň všeobecného postoja cirkvi k danej problematike,
čo preukazuje napríklad komentár: „Cirkev má odpoveď takmer na všetko.“
Odporkyňa ďalej uviedla, že uloženú sankciu riadne zdôvodnila závažnosťou
správneho deliktu trvaním a následkami porušenia zákonnej povinnosti
s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania navrhovateľky. Pri rozhodovaní
odporkyňou o výške sankcie išlo najmä o hodnotenie miery informačného charakteru
daného príspevku vo vzťahu k predstaviteľom cirkvi, na čo sa vzťahuje správna
úvaha odporcu, ktorý je kolektívnym a reprezentatívnym orgánom určeným zákonom
na vytváranie objektivizovaného úsudku na obdobné prípady.
S poukazom na uvedené navrhla odporkyňa Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, aby jej rozhodnutie č. RP/38/2007 zo dňa 03.07.2007 potvrdil, keďže
napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zák.č.71/1967 Zb.,
nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza
zo skutkového stavu zisteného z ustanovení zákona č.71/1967 Zb..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2
písm. a/Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lenOSP) v spojení s § 64 ods. 5
zák.č.308/2000 Z.z. a§ 250d ods. 1OSP preskúmal opravným prostriedkom
napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia
predchádzalo a podľa§ 250q ods. 2OSP napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci nariadil pojednávanie, vykonal
dokazovanie, podrobne sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
spisu č. 34-PgO/O-654/2007, z obsahu ktorých okrem iného zistil tieto skutočnosti:
4
5Sž/87/2007
V pripojenom administratívnom spise sa nachádza okrem iných listín aj
monitorovacia správa programu Reflex, odvysielaného dňa 19.10.2006, ktorá podľa
dátumu obsiahnutého na prvej strane monitorovacej správy bola vypracovaná dňa
21.12.2006 na základe sťažností, ktoré boli vo veci predmetného programu podané.
Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané dňa 03.07.2007.
Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zák.č.308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti
uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá aj sankciu –
pokutu.
Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zák.č.308/2000 Z.z. účinného v čase vydania
rozhodnutia Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby
od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk, ak vysiela programy a iné časti programovej služby,
ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.
Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona Rada o uložení sankcie rozhodne do 6 mesiacov
odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa ods. 1 dozvedela, najneskôr však do 1
roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená.
Podľa § 4 ods. 3 zák.č.308/2000 Z.z. Rada je právnická osoba so sídlom
v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania a retransmisie má
postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 4 ods. 4 zák.č.308/2000 Z.z. činnosť Rady vyplývajúcu z jej poslania
(ods. 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia Rady a úlohy spojené
s činnosťou Rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Rada pre vysielanie a retransmisiu je právnická osoba, pričom Kancelária Rady
vykonáva úkony v mene Rady.
Podľa názoru senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prvá objektívna
možnosť, kedy sa Rada ako právnická osoba mohla dozvedieť o porušení zákona,
je deň, kedy boli podané vo veci sťažnosti. Keďže z obsahu administratívneho spisu
dátum doručenia sťažností Rade sa nedá zistiť a nie je ho možné ani ustáliť, možno
dospieť k záveru, že o porušení zák. č.308/2000 Z.z. v tomto prípade sa kancelária
Rady, ktorá vypracovala monitorovaciu správu, dozvedela už dňa 21.12.2006, tak
ako to vyplýva z obsahu monitorovacej správy. Je už vnútornou záležitosťou
organizácie činnosti Rady a jej kancelárie, kedy sú uvedené zistenia predložené
Rade na prerokovanie a akým spôsobom je ďalej preverená dôvodnosť sťažnosti.
Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd SR k záveru, že odporkyňa
porušila v danom prípade § 64 ods. 3 zák. č.308/2000 Z.z. tým, že v danom prípade
rozhodla o uložení sankcie po uplynutí šesť mesačnej subjektívnej lehoty, pretože
podľa názoru súdu sa o porušení povinnosti navrhovateľkou dozvedela najneskôr
dňa 21.12.2006, kedy vypracovala správu o monitorovanom vysielaní programu
Reflex, ktorý bol odvysielaný dňa 19.10.2006. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané
dňa 03.07.2007. Samotné porušenie povinnosti vysielateľa sa deklaruje až
v rozhodnutí, ktorým sa sankcia ukladá, preto samotné podanie sťažnosti ako určité
podozrenie, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 308/2000
Z.z., je potrebné, aby Rada chápala už ako určité podozrenie. Je už vecou Rady,
5
5Sž/87/2007
aká je jej vnútorná organizácia a kedy začne správne konanie a porušenie zákona
prerokuje.
Na základe uvedeného dospel senát Najvyššieho súdu SR k záveru, že
predmetné preskúmavané rozhodnutie odporkyne bolo vydané po uplynutí
subjektívnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 64 ods. 3 zák.č.308/2000 Z.z. a z tohto
dôvodu je potrebné preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako nezákonné zrušiť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1
veta druháOSP tak, že nepriznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania,
pretože rozhodnutie odporkyne bolo zrušené z iných dôvodov než boli uvedené
v opravnom prostriedku.